Práca

V roku 1902 sa zamestnal na Švajčiarskom patentovom úrade v Beme, kde zotrval nasledujúcich 7 rokov. To mu ekonomicky umožnilo, aby sa oženil so svojou priateľkou z univerzity Milevou Maric. A v roku 1904 sa stal otcom syna Hansa Alberta.
To však neznamenalo, že by vo voľných chvíľach zaháľal. Práve naopak. A tak v roku 1905 26-ročný Einstein, bez akýchkoľvek akademických kontaktov, celkom nečakane uverejnil v časopise Anály fyziky štyri články. Boli to články, ktoré mali celkom zmeniť smerovanie fyziky 20. storočia. V prvom sa venoval okrajovým tepelným pohybom molekúl v koloidných roztokoch - tzv. Brownovmu pohybu, ktorému sa ako prvý venoval anglický botanik ROKU Brown v roku 1827. V druhom podporil kvantovú teóriu svetla, ktorú vypracoval Max Planck v roku 1900.

Einstein tu dokázal fotónový charakter svetla pomocou fotoelektrického javu objaveného v roku 1902. Za tento príspevok získal neskôr v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku. V treťom a najslávnejšom článku 0 elektrodynamike pohybujúcich sa telies sa zaoberal svojou vlastnou teóriou relativity, ktorej základy napísal už v eseji, keď mal 16 rokov.

No a poslednom prezentoval svetu slávnu rovnicu, ktorú síce mnohí nosia dnes aj na tričkách, ale nezdá sa, že by ju pochopili, totiž rovnicu o vzťahu hmoty a energie E=mc2. Vďaka tomuto prevratnému článku získal A. Einstein konečne akademický titul a v roku 1908 i svoje prvé akademické miesto na Univerzite v Beme. Po ňom nasledovalo niekoľko ďalších v celej Európe.